čase keď fínska partia Him valcuje germánske hitparády so singlom ´Join Me´, nie je na škodu si pripomenúť ich debutový počin z roku 1997. To je vcelku zaujímavé, pretože mne na obale svieti jasná číslica 1998.
Him budú dokonca koncertovať aj v našich končinách v rámci promo turné k novej doske Razorblade Romance, takže nie je na škodu si pripomenúť what´s go. 6. apríla vystúpia v pražskom Paláci Akropolis a o dva dni neskôr v Libro Halle vo Viedni.
Odhliadnuc od pre mňa nezaujímavéjho imidžu (šminky, 666 kde sa otočíš, pekelníci a podobné srandovné rekvizity) som bol prekvapený melodickosťou skladieb šmrcnutých doom metalom. Konečne niekto zobral Doom metal z komerčnej stránky (v tom dobrom slova zmysle) a snáď to pomôže k získaniu miesta na výslní aj ostatným rigoróznejším kapelám. Zatiaľ, čo šustíte so stránkami v slovníku cudzích slov, sorry ale niekedy zo mňa vypadnú také čudné slová ani neviem ako, musím skritizovať Him za ich patologickú úchylku k číslicu 666. 666 v názve albumu, 666 v každej druhej skladbe, 66 trackov, 66:66 minút má celý album. No neviem, chlapci by mali miesto Spritu piť viac alkohlu. Možno by im to prečistilo hlavu.
Ak sa Vám páčia švédsky Lake of Tears, budete tvorbu Him milovať. Ja som pre tento Doom vymyslel termín Dark Pop. Na textovú zložku zabudnite, ale po hudobnej stránke je to špica a pritom prístupné masám. Viem si predstaviť, že hitovka Wicked Games by mohla kľudne znieť aj na diskotékach a vy by ste mohli konečne predviesť tým dance mamľasom ako sa má správne tancovať.
Album otvára skladba ´Your Sweet Six Six Six´ v strednom rytme a so zvukom Alice Cooper z obdobia albumu Trash. Potom nasleduje dobre zvládnutá coververzia hitu ´Wicked Game´ od Chrisa Isaaca. Pamätáte sa na jeho vynikajúci erotický videoklip s dánskou modelkou? To je ono. Vôbec všetky skladby sú založené na výrazných nápadoch až na jednu výnimku. Druha coververzia ma vôbec nesolovila a myslím, že letitý originál je oveľa lepší. Ide o pieseň ´(Don´t Fear) The Reaper´ od legendárnych Blue Oyster Cult. Priaznivci Lunatic Gods si možno prídu na svoje v ´It´s All Tears (Drown In This Love)´, kde sa striedajú death a operné polohy hlasu. Mne sa najviac páči skladba ´When Love And Death Embrace´, kde sa všetko valí neodvratne pomaly ako Dunaj vo svojej delte.
Terazky (tento týždeň) počúvam doma a v discmanovi najviac práve Him. Sám som prekvapený, že nie mnou protežovaný nový album Anathemy. Hmmm... mäknem?

SPYROS