Xtreme #1 (31-JAN-1996)
Autor: Weezer
Názov: Weezer
Rok: 1994
Prvýkrát som narazil na túto skupinu niečo pred dvoma rokmi. Zaujal ma klip tejto skupiny omieľaný na MTV Europe rýchlosťou 2 krát za deň. Išlo o úvodný singel Undone - the Sweater song. Video bolo nakrútené v akejsi hale. Ponad extrémne tyrkysové pozadie kĺzala kamera spomalene dolu na jednotlivých členov kapely. V nastupujúcej záplave počítačových abstraktných klipov mi ten Weezer pripadal ako v celku originálna kapela.
Neskôr v lete som sa zúčastnil jednej z obľúbených akcií zameraných na 1-dňové pobyty vo významných európskych mestách. A na Viedenskej ulici Maria-Hillfe Strasse vo Virgin Superstore som investoval posledné šilingy do tyrkysového CDčka. Pri mojej vtedajšej nákupno-investičnej potencii mi vychádzalo kúpiť jedno CD za rok, zvyšok som si vypočul s CD-požičovní.
Weezer (Brian Bell - spev, gitara, Rivers Cuomo - spev, gitara, Matt Sharp - bass, spev a Patrick Wilson - drums) ma nesklamali. V 10 skladbách si hrajú svoj úderný neopunk (Green Day a spol. sa môžu zahrabať... che che). Producent Ric Ocasek, bývalý spevák hudobnej formácie Cars, namiešal skladby do prijateľného tvaru. Každá z nich bola a ako sa zistilo je potenciálnym hitom, bohužiaľ materský Geffen tlačil v tom čase dopredu Nirvanu a Aerosmith. Na Weezer si spomenul až v návale smršti nových amerických skupín typu Offspring alebo už spomínaných Green Day. Vrhli na trh ďalší singel, Buddy Holly opäť s originálnym klipom, avšak bez mohutnejšej reklamnej kampane. Niektoré skupiny holt nemajú to šťastie...
S tejto postaršej platne nožno vydupať ešte niekoľko hitoviek, hlavne Say it ain't go a The World has turned and left me here so štvorminútovou dĺžkou, hraných v strednom tempe majú všetky predpoklady, stať sa ešte na dlhú dobu táborákovými evergreenami. Našťastie všetko má svoje výhody, ak by naše rádiá púšťali v éteri neustále Weezer, Weezer, asi by sa mi skôr či neskôr zhnusili. To však v slovenských rádiách, kým budú presadzovať hudobný playlist ako doteraz nehrozí, aj keď v šesťdesiatych rokoch podľa dobových hlášok mojich príbuzných liezli Beatles taktiež poriadne na nervy.
Spyros