Andrzej Sapkowski - Čas opovržení

Xtreme #3 (31-AUG-1996)

AUTOR : ANDRZEJ SAPKOWSKI
NÁZOV : ČAS OPOVRŽENÍ
ROK : 1996 (PÔV. ROK 1995)

Keby písal Sapkowski po anglicky, bol by už dávno najoslavovanejším autorom v anglofónnych krajinách. A možno nie... Nie je na jeho tvorbe najúchvatnejšie práve jeho priblíženie slovanskej duše? Každopádne dokonale skĺbil akčné scény s premýšľavejšími do celku. Donedávna tvoril výhradne poviedky prípadne kratšie novely. Keď práve neopisoval ďalšie príbehy zaklínača Geralta, skúsil zabŕdnuť i do spriaznených žánrov fantasy - hororu, kyberpunku, politpunku. A konečne sa dostal aj k románu. Nie je to román v pravom slova zmysle, zatiaľ to vyzerá na súbor na seba nadväzujúcich noveliet s uceleným dejom. V prvom diele ma práve táto kombinácia takpovediac zarmútila. Zvyknutý na poviedky som dočítal prvú časť ságy o Geraltovi a Ciri, a mal som pocit, že autor len rozvinul veľkú hru postáv. Každá z postav má vlastné myslenie, je nezávislá, nemožno o nej povedať jednoznačne 'to je kladný hrdina'. Lenže dôjdete na koniec a zisťujete, že dej v podstate ostal na začiatku.

Možno z tohto dôvodu pokladám 2. diel za lepší. Jednoducho už ten dej napreduje, aj keď opäť trochu pomalšie ako Nilfgaardske hordy. Je to určite vynikajúce čtivo, ale krátke - veľmi krátke. Tým je vyjavený najväčší nedostatok knižky. Skôr než sa spamätáte, už ste na konci.

Vynikajúce na najnovšom cykle majstra Sapkowského je akákoľvek absencia glorifikácie hlavných postáv. Tým ich približuje našej realite a môžeme sa ľahšie stotožniť s tou ktorou postavou alebo len s pôžitkom prelievať sympatie s jednej strany na druhý. Slávny zaklínač Geralt je poraziteľný, ďalší príjemný fakt a Yennefer má tiež problémy s prientáciou v novonastupujúcom svete. Nič nie je jednoznačné dané. Z novej knižky ostravského vydavateľstva Leonardo pochádza aj tento úryvok.

... Mesto pred nimi bolo dosť veľké, obohnané hradbami, ježiacimi sa vežami so špicatými strechami. A za nimi bol oceán - šedozelený, lesknúci sa v paprskoch ranného slnka, v okolí prístavu posiaty bielymi škvrnkami lodných plachiet. Ciri zastavila koňa na piesčitom svahu, postavila sa v strmeňoch a dychtivo vtiahla nosom vôňu mora.

"Gors Velen," zvestovala Yennefer, keď ju dohonila a zastala vedľa nej. "Konečne. Vráťme sa na cestu."
Po ceste pokračovali voľným klusom, predbiehajúc volské záprahy a peších nosičov. Keď nebol nikto jednu chvíľu v dohľade, čarodejnica zadržala kone a gestom zastavila svoju spolucestujúcu.
"Poď bližšie," povedala. "Ešte bližšie. Zober uzdu môjho koňa a veď ho. Potrebujem mať obidve ruky voľné."
"K čomu?"
"Zober uzdu."
Yennefer vybrala hrebeň zo sedlovej brašne, zložila baret a začala si dôrazne rozčesávať vlasy. Ciri mlčala, vedela, že jej spoločnica neznáša vyrušovanie a rozptyľovanie počas česania. Pôsobivý, zdanlivo neupravený vzhľad jej bujných havraních vlasov bol výsledkom vytrvalej opatery. Čarodejnica opäť siahla do brašne. Do uší si zavesila briliantové náušnice a obe zápästia ozdobila náramkami. Odvinula si šál a rozopla blúzku, odhaľujúc belostnú hruď s obsidiánovou hviezdou na čiernej stuhe.
"Ha!" nevydržalo nakoniec dievča. "Viem, o čo ti ide! Chceš vyzerať pekne, pretože prídeme do mesta! Je to tak?"
"Uhádla si."
"A čo ja?"
"Čo ty?"
"Taktiež chcem vyzerať pekne! Učešem sa..."
"Okamžite si nasaď baret!" prikázala zostra Yennefer, stále sa pozerajúc do zrkadla visiacom nad konskými ušami. "Tak ako predtým. A schovaj pod neho vlasy."
Ciri rozhnevane zafučala, ale poslúchla. Už dávno sa naučila rozoznávať každý odtieň čarodejníčkinho hlasu. Vedela, kedy končia žarty, kedy je možné sa jednať, a kedy nie. Yennefer si konečne upravila kučery nad čelom a vylovila z brašne ešte malý flakón zo zeleného skla.
"Ciri," povedala už miernejšie. "Cestujeme potajme a naša cesta doteraz neskončila. Preto musíš schovať vlasy pod čiapku. V každej mestskej bráne nájdeš špicľov platených za dôkladné a pozorné sledovanie prechádzajúcich. Chápeš?"
"Nie!" odsekla Ciri a trhla uzdou čarodejkinho vraníka. "Vyfintila si sa, že tým špicľom v bráne div oči nevypadnú! To je mi pekná cesta potajme!"
"Mesto pred nami," usmiala sa Yennefer, "je Gors Velen. V ňom sa nemusím maskovať, práve naopak. Teba sa to ale netýka, teba si nikto nesmie zapamätať."
"Tí čo budú čumieť na teba, si ma povšimnú tiež!"
Čarodejnica odzátkovala flakón, strčila do neho ukazovák a naniesla si niečo z jeho obsahu pod oči. Okolo nej zavoňalo krásnymi vôňami. "Pochybujem," odtušila stále s úsmevom na perách, "že by si ťa vedľa mňa niekto povšimol."

Spyros/Pabulum