Autor Hex
Názov Ultrapop
Rok 1997
Distro Bonton Music
Dĺžka 57:59
Hex je kapela mojich gymnaziálnych rokov a preto mám k nej viac než vrelý vzťah. Po novembrovom chaose padlo veľa starých skupín a nové sa vynárali len veľmi ťažko a hlavne boli na inej vlnovej dľžke ako ja. Preto som bol aj paf, keď som videl v tíví dva nové klipy s moderným fílingom v rámci finančných možností. Jeden bol od Money Factoru spievaný po anglicky, považoval som ich istý čas za Američanov. Po zistení, že ide o Komárňančanov, nastalo u mňa sklamanie a táto grupa ma zaujala až nedávno angažovaním speváka, ktorý potom vykradol zlatníctvo. Ten druhý klip bol Dobrý motýľ od Hexu. A tak sa táto skupina dostala na prvé miesto v mojom súkromnom rebríčku slovenských skupín. Zatiaľ ju stamodtiaľ nedostala ani Masamäsa, Editor, či Lunatic Gods.
Nasledoval dnes už kultový album Ježiš Kristus nosí krátke nohavice (1992) s hymnusom Drogová závislosť. V ďalšom roku vydali preklenovací album Abrakadabra (1993), mimochodom môj najobľúbenejší, s kover-verziami starých šlágrov zo 60tych rokov. Hex (1994) sa niesol v znamení melancholických nálad, čo zarážalo hlavne s dovtedajšou hexáckou tvorbou. Potom sa odmlčali. V roku 1996 bol absolútnou letnou bombou slovenských rádií singel Vetroň s mierne nekrofilným nádychom a ironickým textom.
Konečne v tomto roku vydali novú platňu, ktorú by som charakterizoval jedným slovom ako 'veselú'. Chlapci podrástli a to sa prejavilo na krásne rozverných textoch, skladateľskej prepracovanosti skladieb a použití reklamy na obale nosiča... môžete vyhrať džíny od Humu'su.
Nevadí, vynikajúcou vecou je dátová stopa vo forme HTML súborov. Ak by ste nemali
po ruke HTML prehliadač, nasáčkovali tu neslávne známy MSIE, všetko je to pre okná.
K dizajnu a obsahu materiálu nemám pripomienok; podrobné, k veci, zmysluplné.
Autori plne využívajú možností scriptov Javy, MPEG kompresie, čo mi však pri
off-line prezeraní môže byť putna. Texty obsahujú aj akordy! Výhrady mám k
zaradeniu dátovej stopy na začiatok CDčka, pri častom
obohrávaní to vcelku výrazne otravuje život. Možnosť 'repeat' je na nič a
programovať skladby sa mi veru nechce. Ak by ste nenašli aktuálne správy,
oficiálnu houmpejdž Hexákov nájdete na adrese
http://www.easy.sk/hex.
Máme tu vlastne dva bonusy. Rok starú pesničku Vetroň rátam do tejto
kategórie spolu s na naše pomery invenčnou verziou Mullerovho letitého hitu
Bioelektorvízia v jungle-techno rytme, ktorá je zaradená i na novovydanom CD Banketu.
Najsilnejšiou melódiou zrejme ovplýva diskotékový singel Som on (snežný
pluh) z prostredia blaváckych úchylov. Inak nebojte sa, album sa nenesie v rytme
nemeckého dance-flooru, je to pohodový rock-pop. Aj keď
skladba Medvedík je totálny punkový úlet, ktorý však plne korešponduje s imidžom
skupiny. K srdcu mi najviac priľnula krásne gradovaná skladba Ráno. Za
zmienku ešte stojí štadionová šesťminútovka Dobré časy, kvôli ktorej som si
vlastne zaobstaral tento hudobný nosič. Na nervy mi po viacerom počúvaní idú
skladby 96 a Dana.
Spyros
vetroň
(m. žúži, p. dudák / m. žúži)
len tak si letím na chodník padám
akoby náhodou
poschodia sa menia veľkou rýchlosťou
míňam okná plné susedov
všetci sú zvedaví
čakajú kedy už dopadnem chcú sa tiež pobaviť
zatiaľ nik netuší, že môj problém bol
v skutku závažný
s priateľkou som sa nezhodol
tak som ju zavraždil
a tak si letím míňam poschodia
ako pelikán
dúfam, že to dnes rozchodím
možno ma rozcvičia
moje nové krídla sú však tajnou zárukou,
že nad chodníkom vyberiem to ostrou zákrutou
ticho ako vietor preženiem sa nad strechou
na potešenie oka prekvapených divákov
valentín
(p. dudák / m. žúži)
všetky dievčatá
nosia na šatách
niečo vábivé
o čom len ja viem
v tvári divnej
oči smilné
slnko páli do vlasov
mesiac opäť podrástol
týždeň priberá
o rozum ma oberá
zlý Valentín
dievčatá prejdú sa s ním
zlý Valentín
dievčatá stretnú sa s ním
ktorú oslovím
a čo s ňou urobím
a čo sa vlastne smie
možno povie nie
v tvári divnej
oči smilné
slnko páli do vlasov
mesiac opäť podrástol
týždeň priberá
o rozum ma oberá
som on (snežný pluh)
(p. dudák / m. žúži)
tak toto teda viem
tak to mám rád, to sa mi páči
v parku tmavý tieň
mesačná tvár sa za tmavé stromy skrýva
takto každý deň, keď nad mesto sa večer kloní
mám, v hlave mám ten plán
som oheň vietor vzduch
som ženských duší snežný pluh
keď kráčam mestom
všetky dievčatá mi v očiach čítajú
milé dieťa smiem sa spýtať kam že, kam že len
a viete o tom
v tento nočný čas sú chodci náhodný
tak to mám teda rád
po tme v parku striehnuť na dievčatá
keď všetci idú spať
a oni rýchlym krokom bežia domov
nemám smutnú tvár
a nie som vôbec nebezpečný
mám, v hlave mám ten plán
som oheň vietor vzduch
som ženských duší snežný pluh
keď kráčam mestom
všetky dievčatá mi v očiach čítajú
milé dieťa smiem sa spýtať kam že, kam že len
a viete o tom
v tento nočný čas sú chodci náhodný
kým sa obrátiš
(m. žúži, p. dudák / m. žúži)
ja nie som taký zlý
možno som len trošku sklamaný
a na to mám
aby som zdvihol tvár
a aby som ti trochu vážne povedal
že čakám kým sa obrátiš
a povieš, tu ma teda máš
ja ti všetko, všetko dám
možno mám drzú tvár
a na očiach čierne záplaty
cez ktoré, nevidím
čo robiť mám
keď sa prebudím
možno sa dnes s tebou
len tak trošku zabavím
ver mi nie som zlý
veď máš len čo si chcela
pocit zúfalý
čakám kým sa obrátiš
a povieš, tu ma teda máš
ja ti na krk ruky dám
keď sa ráno prebudím sám
mám tak torchu pocit
že celkom zhasínam
maťo a linda
(m. žúži, p. dudák / m. žúži)
volá sa linda má ho rada
má meno maťo, dievča hľadí
spolu v kine sú
tušia dobu zlú
čierny mrak im nad hlavou snorí
oko pre oko slzou horí
ľudia smutný sú
keď si šťastie prepasú
a ty mi vravíš, veď ja ťa mám tak rada
tak skús nájsť vo mne kamaráda
to som ja
veria že všetko nie je podvod
veria že dá sa prežiť v dvoch
ak sa ukryjú
tak si tíško užijú
nie je to celkom normálna láska
maťo je muž, linda s marsu kráska
v takom tanieri
ako dvaja anjeli
príbeh sa končí
opona padá
linda má iné meno rada
maťo skrúšený
komu teraz uverí
ciga
(m. žúži / m. žúži)
’sť si len tak niekam von
ľahnúť si na chrbát do trávy
ciga v ústach slnko nad hlavou
presvitá modrými mračnami
a tupo visí, gúľa očami
je biele s veľkými ušami
neviem ako vládze pozerať
čo sa všetko ešte vlastne môže stať
čo si kto kde na nás vymyslí
aké nové zbrane a zlé úmysly
a tupo visí, gúľa očami
je biele s veľkými ušami
chcem byť modrý, divoký a zvodný
ja chcem byť hrozný, zúrivý a plodný
ja viem, že budem raz aj taký
neviem, ako vládze pozerať,
čo sa všetko ešte vlastne môže stať,
kto kde bol prvý a kto má viac,
kto vyletel prvý na mesiac
96
(p. dudák / m. šebeň, p. dudák)
tak toto sa mi páči
tak splnil sa môj sen
že môžem stúpať a kedykoľvek
meniť svoj vlastný tieň
keď pozerám sa z hora
a vidím očí tvár
keď dávam tu všetkým zbohom
už lietam s ňou, lietam s ňou
tak toto sa mi páči
tak splnil sa môj sen
že všetky hviezdy na nebesiach
zhasínam každý deň
keď pozerám sa z hora
a vidím očí tvár
keď dávam tu všetkým zbohom
už lietam s ňou, lietam s ňou
mám tak rád keď sa opíjam s ňou
mám tak rád keď jej vstúpim do snov,
a rátam s tým
že mi nepatríš
aj ty to vieš
som o chvíľu preč
mám tak rád keď ti vstúpim do snov
dana
(p. dudák / m. žúži, p. dudák)
len mi nevrav čo mám rád, veď sama dobre vieš
a nehovor mi čo smiem, lebo ma doženieš
k spôsobu ktorý, dosť bolí
násilím si riešiť spory
takto sa dnes správa každý
kto chce uspieť v malom vraždí
nevrav čo mám rád
nemusíš sa báť
nemusíš sa báť
dana, dana moja dana, dana
prečo tvoj nie som, kto by to zniesol
dana, dana moja dana, dana
prečo tvoj nie som, kto by to zniesol
teda prečo viac nesmiem
prečo ma vždy zaženieš
na jahody lesné
ma nikdy neberieš
vopchať sa do líščej nory
po tráve sa váľať holý
chytať včely s medvedíkom
vyvážať sa na poníkoch
nevrav čo mám rád
nemusíš sa báť
nemusíš sa báť
ráno
(p. dudák / m. žúži)
mám rád keď padá dážď
po tichu bubnuje na strechách
len malý úsmev, malé sny
po tme sedíme keď deň spí
kam sa všetci ponáhľajú
máme len pár chvíľ
Každý si chce rýchlo užiť
na nič nehľadí
aj keď máme iba seba
nič nás netlačí
stačí, že ráno ja keď bdiem
ty stále spíš
tak si tam tíško sedíme
pomedzi kvapky hľadíme
len malý úsmev na perách
po tme sedíme vo dverách
aj keď máme iba seba
nič nás netlačí
stačí, že ráno ja keď bdiem
ty stále spíš
medvedík
(p. dudák / m. žúži)
* venované skupine dikoláčos *
jeden malý medvedík
už sa krovím bíži
nepomôže mu už nik
lebo sa sem blíži
na koaly odborník
predposledný medvedík
už sa krovím bíži
nepomôže mu už nik
lebo sa sem blíži
na koaly odborník
posledný medvedík
už sa krovím bíži
nepomôže mu už nik
lebo sa sem blíži
na koaly odborník
dobré časy
(p. dudák / m. žúži)
spýtaj sa čo smieš, ja poviem dávno vieš
mám tvoj tieň stále v pätách
vravíš mi čo smiem, a vo mne padá dážď, studený
je vážne všetko zlé, čo sa stalo, práve s tebou
ponáram si tvár, možno práve dnes mám vybuchnúť
kto ťa má, s kým sa stretáš
vravíš čo ti dám, vo mne padá dážď
je vážne všetko zlé, čo sa stalo dávno s Tebou
aj keď nám horí tvár
dobrú náladu mám
aj keď sú časy zlé
skúsim preskočiť tieň
aj keď nám horí tvár
dobrú náladu mám
práve s tebou
tak odkiaľ ísť a kam už neviem milá sám
stále mám reči nudné
vravíš čo ti dám, vo mne padá dážď
je vážne všetko zlé, čo sa stalo dávno s tebou
aj keď nám horí tvár
dobrú náladu mám
aj keď sú časy zlé
skúsim preskočiť tieň
aj keď nám horí tvár
dobrú náladu mám
práve s tebou
bioelektrovízia
(r. muller, s. júžik / d. mikletič)
cez žily nám integrálne
plinú obvody,
už sme celý pod napätím
ako diódy
usmernený,
uzemnený,
s nízkym odporom,
v hifi triede prevedený
vďaka robotom.
malý príkon,
veľký rozsah,
spravodliví,
software, pamäť,
inline, obraz,
človek dvetisíc...
s hlavou ako terminálom
digitálne žiť,
nabíjať sa konektorom,
hľadať chybný čip,
žiť pod vládou elektrónov,
v putách otroka,
nedopusťme
prevteliť sa v biorobota.
bioelektronické netreba
nám divy sveta
bioelektronické prognózy
preč od človeka