Poľana Bukečiu

"Lesní Rumuni nevedia po slovensky."

                                                                   Ľubor

Prvú noc v novom stane som prežil v blahodárnom spánku. Jeho stavba trvala prvýkrát dlho, keďže som ho skladal po prvý raz až priamo na tomto mieste. Zaujímavé je, že vždy keď niečo skladáte, tak Vám musia ostať v rukách nepoužité komponenty, ktoré majú zjavný súvis so skladačkou a Vy dumáte, kde sa stala chyba.

Vonku je hmla, nikto ešte nevstal, takže mi dobre padla ranná sprcha v neďalekom vodopádiku. Poznatok do života. S ozaj studenou vodou sa mydlo zmýva skutočne preťažko. Keď už sme sa najedli i pobalili (nie poblili, i keď ovsáky sú dosť hnusné krmivo), začalo pršať a tak sme sa všetci nasomrovali do jedného stanu, kde sme skúšali všakovaké kompresné polohy grupáckeho razenia.

Dážď nedážď. Pomaly je obed a bolo by na čase vyraziť. Stúpame tesne pod Sferpului a už máme prvého stratenca. Všetci sme sa stretli pod vrcholom až na Ucha. Hromy blesky metajú nepríjemne blízko nad našími hlavami. Po krátkom hľadaní objavujeme Ucha ako si to mašíruje z vrchola. Tak tam sme ho vôbec nečakali, ale v čase keď sa niekto stratí, logika nemá nárok na zelenú.

V hmle a daždi sa snažíme držať na hlavnom hrebeni. Prebíjame sa po šmykľavej kosodrevine a ešte zrádnejších skalách obrastených pravekým machom.

Po štyroch hodinách prestáva pršať a všetko okolo nás hýri dúhami. Debatujeme s príchodívšími mladými valachmi o ďalšom smere nášho putovania. Na všetko prikyvujú áno. Pripomínajú mi Ľuborov kompas. Ten tiež ukazoval, ako sme chceli, aby ukazoval. Ľubor s Uchom odchádzajú s mlaďasmi na salaš za bačom po nejaké potraviny. Mlieko nekúpili, ale majú zo sebou zvláštne veľké vajcia. Jedná sa o bryndzu uskladnenú v ovčích mechúroch. Jedinečná pochúťka! Trošku vyšlo slniečko a v diaľke sme zbadali odlesk strechy na jednej z kolíb, kde podľa nás pokračuje hlavný hrebeň Lotru, ktorý sa na tomto mieste norí do hlbokých lesov a my hľadáme najvhodnejšiu cestu krížom, kým na to zhora vidíme. Napokon traverzujeme jedným zo zalesnených hrebeňov, na ktorého vrchole nachádzame vyšľapanú cestičku. Určite je to správna cesta, lebo nachádzame voľne pohodené konzervy a nádoby od plynu. České. Máme kecy o tom, že je to komercia a mali by sme zísť z cesty a ďalej sa plahočiť panenským lesom.

Na záver parkujeme na mokradi Bukečiu. Po chvíli prichádzajú voľajakí panskí Rumuni na koňoch so sekerami. Bol na nich dobrý pohľad. Zajtra ráno nás čaká poriadny výstup, ale na to nemyslíme. Pri ohni vládne pohoda a všetkých nás opanovala akási príjemná malátnosť.