Čindrel

"Ovčie hory. Na najvyššom rovnomennom vrchole pohoria Čindrel vypadávajú zo skál, z okatých rúl, do tráv granáty, tmavé a guľaté, zbierame ich, nevieme prečo. Nenosia ale šťastie na počasie: z vrcholu do sedla Steflešti sme premokli až na kožu. Sedlo je pusté. Pastieri doteraz výskajú, halekajú a na píšťaly hrajú na svahoch, stratení v hmle a kosodrevine. Nad kosodrevinami trávy a trávy. Na pomezí Čindrelu a Lotru si ako na konci sveta, braček!"

Miloslav Nevrlý

Po nočnej atraktívnej vsuvke sme dorazili na Virful Čindrel (2245 m.n.m.) o jednej. Počas výstupu si Juzuf spestril šľapanie návštevou pustého salaša, odkiaľ ukoristil zo desať nahnilých zemiakov. Vraj to bude pochúťka. Určite by sme ho z Uchom zhaltovali, ale v tom čase sme boli zabraní do rannej zápchy. Samozrejme nie dopravnej.

Už stoicky sa balíme do plášťov. Vieme svoje. Dáždik ešte nebol. Pri Frumoare (2060 m.n.m.) sa napchávame posledným mechúrikom s bryndzou a načínam vynikajúcu čučoriedkovicu od legendárnej pálenice Palinka di Bihor. V zasvätených kruhoch sa o jej produktoch hovorí s najvyššou úctou a býva to najexluzívnejší darček z dovolenky, nad ktorým sa zíde celá rodina. Akurát sme dojedli, uvideli pod nami v hmle voľajaké plieska v rezervácii a už sú tu mraky, hmla, dážď. Celý hrebeň je brutálne značený, takže pohodka. S Juzufom sme zaviedli do praxe novinku. Podlahu zo stanu sme použili ako pršiplášť. Skúšky dopadli na výbornú. Prežilo to i krúpy a miestami sme mali dokonca aj suché časti oblečenia. Komfort!

Náhlivo prechádzame plochý masív Serboty (2136 m.n.m.) a začíname klesať lesom k priehrade Oaša. Stretávame útočného plcha, malého oslíka, cestu pokrytú kalamitným drevom, mokraďové rúbanisko. Idylka. K vodnej ploche sme sa predrali po vlastnej osi. Utrmácaného Ucha pochytil amok. Usmieva sa ako menťák, trasľavo sa obzerá okolo seba. Poteší.

Podvečer sme stanuli na brehu priehrady. Zatiaľčo ostatní pozorovali dvoch šialencov na gumovom člne, ja som sa pobral s dvoma mladými Rumunmi k chate Oaša. Cestou sme prebrali reprezentačnú futbalovú jedenáctku. Stále žobrali cigarety.

Kabána Oaša je celkom zachovalý hotelík s reštauráciou. Okolo sú postavené kryté altánky, krb, hojdačky a kolotoč. Ucho takmer vybavil pre celú partiu dvojposteľ za 200.000, no miestnosť sa mu zdala malá a naplesnivelá. Aspoň sme si dopriali menšie hody. Pohodové pivo Skol stálo 12.500, čorba (humus s držkami), párky s horčicou a hranolky, ak práve fungovala elektrina po 10.000. Ďalší deň sa celá výprava, až na mňa známeho držgroša a odporcu sladkého, poloroztopenými ice creamami. Vegetili sme tu do polnoci a potom utrmácaní a dobití sme sa pobrali stavať v tme stany.