Šureanu

"Opustené hory. Vyľudnenosť, pláne a trávy tu dosahujú dokonalosti, úplnosti - Vnútorné Mongolsko. Osamelý kôň. Ľudského pútnika sme za tri dni nestretli. Šureánske jazero je tiché, z jednej strany močiar, z druhej kosodreviny, nad nimi skaly a skaly. Výstup na najvyššiu horu lui Patru je vražedný. Hora má štyri stupne k vrcholu, zdola vidíš iba jeden, ktorý mylne pokladáš za koniec plahočenia."

Miloslav Nevrlý

Po dlhom nočnom mulatčáku, keď sa čakalo na zemiaky v pahrebe, kým sa im ráči uvariť, sme nakúpili kravský syr a pobrali sa na chatu Šureanu. Kabána je to nová, nachádzajú sa tu chatky aj kryté táborisko. V bufete majú prd plus desať prázdnych lahváčov. Asi nás predstihlo voľajaké pivné brušisko z Čiech. Inak je pohoda. Ucho má sračku a každú chvíľu si uľavuje. Aj terazky išiel skontrolovať, či tunajší záchod spĺňa požiadavky EÚ pre prístup k dôležitým negociačným rozhovorom. Za chatou sme objavili otrasne hnusný gýč - nádherne položené pleso Šureanu, na ktorého bezpečie dohliada zvrchu otcovským pohľadom kopec Šureanu (2058 m.n.m.). Hneď sme ho aj pokorili.

Výstup na najvyšší vrchol pohoria Virfu lui Patru (2130 m.n.m.) bol v závere makačka, no zmákli sme ho a panoramatický výhľad je porovnateľný z Vislea Romaneascu v pohorí Godeanu. Pred zrakom defilujú všetky okolité dominanty. Od Šureanu, cez priehradu Oaša, po sesterské Čindrel s Lotru a všetko to korunuje pohľad na nádherný Parang s jeho oblejším pokračovaním v podobe Kapacín. Ešte si do hláv fixujeme spojovací hrebeň s Parangom, aby sme sa niekde nestratili. Nestratili. A taký krásny bol ten Parang. No nepredbiehajme.

Zostup kosodrevinou nám dal takisto zabrať. Ešte sme nabrali poživatiny v podobe mlieka a syra na blízkej latifundii zvanej Gura Potecului. V sezónnej usadlosti vládol úplný stredovek. Všade po okolí sa váľali hovniská od kráv, ovcí a koňov. Najlepší bol hlavný dom, ktorý bol vlastne stodola s hlinenou podlahou, kde boli vyhĺbené plytke jamy pre ohniská nad ktorými viseli mohutné drevené držadlá na hrnce. Na jednom konci domu bola čistá miestnosť na cedenie a skladovanie syrov. Popri ohni, okolo ktorého bobehovala mama boss, ležalo na drevených pričniach zo šesť detí. Najbystrejší bol najmenší chlapček, ktorý vedel po anglicky a stále omieľal niečo o čjúving gam. Náš skromnejší ohník a stany sme rozložili povyše samoty.