Negoveanu Mare
"Ešte máš vonku mechúrik."
Janka
Ráno nás budí stádo oviec a dunčovia. Ich šéf, majestatny starý bard s chromou nohou, sa dal dokonca zlákať po dlhom
váhaní klobáskou. Už ani tie rumunskí psi nie sú, čo bývavali. Akosi sa moceme, takže na hrebeň vyrážame až v čase
obedňajšom.
Ranná inšpekcia
Čochvíľa sme pod Virful Clabucetului (2054 m.n.m.). Tento vrch ma hneď opantal mystickou atmosférou umocnenou okolitým
sychravým počasím, takže ani neviem, čo ma to napadlo, no vyniesol som na vrchol do obradnej svätyne kánonický exkrement.
Podkňaz Juzuf učinil to isté. V podstate sme sa brutálne vysrali. Kvalitka. Hore sme načapali mileneckú dvojicu. Keďže
akurát nabehla hmla, napokon sme sa radovali predčasne a napokon nič nevideli.
Tak čo Merlin, poplujem na dračom dychu?
Na širokom trávnatom chrbáte zaliaty hmlou sa zákonite strácame až narážame na totálne vymletého chlapíka s oslami.
Po polhodine dohadovania sa s ním ujendotíme na ďalšom postupe a i keď sa vyberá opačným smerom, ešte sa zopárkrát počujeme.
To už je ale čas na pravidelné mokré osvieženie. A ozaj, začalo liať ako z krhly. Ešteže sa trochu rozpadla hmla a vidíme
náš najbližší cieľ. Čvachtajúci i premočení dosahujeme Virful Negoveanu (2134 m.n.m.).
Možno najlepšia fotka pochodu je od Ifčy.
Na svadobnú fotografku celkom dobré...
Sušíme veci a majselfy na ďalšom kopci Virful Balindra Mare (2207 m.n.m.). Konečne schádzame po skalnatej ostrohe
cez Virful Contu Mare (2080 m.n.m.) do posledného sedla pred Steflešti, najvyšším to vrcholom celého pohoria Lotru. Krásne
podvečerné výhľady južným smerom na jazero Vidra a samozrejme mohutný vrchol Čindrelu na opačnej strane nás odmeňujú
za celodennú lopotu.
Ja žmýkam, ty žmýkaš, všetci žmýkame
On sa cpe, ona sa cpe, oni sa cpú,
a pointa je, že ani gramatika
nemá zmysel
Pohľad z Balindra Mare na Východné Lotru
Pohľad z Balindra Mare na Západné Lotru
Vrchnému podpaľačovi sa nepodarilo priviesť vodu do bodu varu tradičnými prostriedkami - podpálením suchej kosodreviny,
ani modernými - benzínovým varičom. Táto udalosť ho zjavne vykolajila a preto so o dva dni vyvŕšil na Ifče, zástupcovi
nevinne vylihujúcich hladošov v jeho stane. Dobré boli aj čínske polievky, ale akýsi viťúz zabudol polámať rezance.
Pre nestranného pozorovateľa to musel byť zábavný pohľad na pokusy nás čuníkov o kultúru stolovania.
Koniec dňa
späť | začiatok | pokračovanie