Sedem statočných

Takmer by som zabudol na predstavenie našej spoločnosti. Okrem nejakého Spyrosa musím ponajprv spomenúť hlavného organizátora Ľubora. S takmer, heh ozaj takmer, dokonalou bravúrou zvládal všetky naše prehrešky a dokázal ukočírovať aj moje otravné námety na zmeny kurzu.

Najmenšie bratislavské sídlisko Lamač hralo jednoznačnú presilovku. Okrem mňa tu malo ešte dvoch zástupcov. V starých časoch bol najdôležitejšou osobou v kmeni maník udržujúci oheň. U nás to bol Ucho, no miesto ohňa sa staral o dobrú náladu. Úsmev z tváre mu nezmizol ani v ťažkých chvíľach po požití ovčích pochúťok. Jeho pravou rukou bol takmer dvojmetrový obor Juzuf. Niekedy ma jeho ´dobre´ zvolené hlášky v ´pravú´ chvíľu zložili úplne do kolien. Z tíchto luhov a hájov som si inovoval verbálny prejav o nové slovné poklady typu - týpek, mrte, umri, kentus, děkuji Ti dobrá vílo atď.

Najmladším členom bola Mája, toho času študentka politológie v Trnave. Sprvu nás zaujala pomerom obsahu batohu k jej veľkosti, no neskôr sme sa kvôli nej naučili nové Karpatské hry o akých sa Nevrlému, česť jeho nehýnucej pamiatke, ani nesnívalo. Zvláštnou kapitolou bola Ifča. Jej fyzická kondička naháňala strach celému mužskému osadenstvu.

Po zdravotnej stránke sme boli istení až dvakrát. Sprevádzali nás zdravotné sestričky z Integry. Janka nás zásobovala každé ráno ovsákmi, ktorých obľuba rástla zo dňa na deň. Snáď ste v predošlej vete zachytili ten ironický tieň. Aďa sa stala mojím cestovateľským vzorom a jej zážitky zo Španielska by vydali za samostatnú publikáciu.

Vnímavý čitateľ (koľko ich asi je) si práve napočítal osem účastníkov a určite sa chce opýtať na rozumné zdôvodnenie nadpisu Sedem statočných. Možem Ťa ukludniť. Napokon dospeješ k číslici sedem a tuším ani vo filme ich nebolo sedem, ale osem.