Železničné blues

"Lietadlo je najrýchlejšie a najdrahšie, nič cestou neuvidíš. Vlakom cestuješ lacnejšie a pomalšie. Je to lepšie. Peši ideš takmer zadarmo, iba za úhradu telesných síl. Veľa tak uvidíš a prežiješ! Drž sa chôdze! Najkrásnejšie je už ani neísť, len sedieť a ležať, hľadieť dolu z hôr, všetko vidieť."

Miloslav Nevrlý

Posledným nočákom prichádzam na bratislavskú stanicu. Dávam si šlofíka, keďže do odchodu vlaku je vyše hodiny a aj ostatní ešte doma podriemkavajú. Ucho z Juzufom došli z Lamača na poslednú chvíľu autom a ja škrípem zubami, že prečo nie aj ja s nimi. Nasadáme do rýchlika, ktorý ma konečnú v Bukurešti, no my šetríme a tak prestupujeme v Nových Zámkoch na osobák do Komárna. V maďarskom Komárome sa nám rozpadol celý cestovný plán, lebo vlak mal takmer hodinové meškanie.

V Budapešti už nestíhame spoj do Nadlaku a volíme alternatívne riešenie. Ďalší vlak nám ide za hodinu do Lokošházy pri Békešskej Čabe. Rozvaľujeme sa v čakárni a krátime si chvíľu. Túto činnosť sme vykonávali tak dôkladne, že sa k vlaku presúvame ako slimáci. Polovička to stihla, no iní ani koncové svetlá vlaku.

Čumíme na tabuľu a vidíme informáciu o rumunskom rýchliku z Budapešti do Bukurešti. Dokopal som zvyšok skupiny ku kúpe medzinárodného lístku z Lokošházy do Kurtiči, keďže poblízku nie je žiadny prechod pre peších. Vlak prišiel presne. Všetci vystúpili a my sme nastúpili. Iba my sme nastúpili! Keď sa nám jeden železničiar snažil vysvetliť, že tento vlak nejde do Bukurešti, tak sme ho vysmiali, no pre istotu som sa išiel pozrieť na tabuľu. Tá tabuľa mala jednu zvláštnosť. Boli na nej príchody a odchody v maďarčine. Takým prťavým písmom bol preklad do nemčiny a zneho vyplývala jedna zásadná vec. Tento vlak tu má konečnú. Išiel som smutnú správu oznámiť, no vlak práve odchádzal preč aj s mojími vecami a dokladmi. Fajn. Teraz budem mať príjemnú prechádzku depami. Vybehol som zo stanice a začal preskakovať výhybky. Našťastie som rumunské vagóny zbadal hneď vedľa a bolo po dobrodružstve.

Ak budete niekedy uvažovať o využití platených sprievodcovských službách po útrobách stanice Keleti-Pu, ozvite sa mi. O štvrtej sme sa konečne odobrali správnym smerom. V rumunskom Kurtiči sme dokonca stihli vybehnúť z vlaku, kúpiť lístky a ešte sa aj vyspať.