Kláštor Oaša

"Aké podivné sladké myšlienky Ťa napadnú v samote hôr! Rozhodol som sa, že až sa vrátim do sveta tam dole, budem sa snažiť udržať si svoju myseľ jasnú uprostred temných ľudských predstáv, čmudiacich ako továrne na obzore, ktorým prejdem, stále ďalej..."

Jack Kerouac

Dnes vychutnávame relaxačný pobyt pri priehrade. Bohužiaľ sme stany postavili blízko frekventovanej cesty, kde nám ráno ´spríjemňuje´ 10-ročný cool romanian gangsta raper s kšiltom nakrivo premávajúci sem a tam s big cool magičom. Aspoň sme spoznali súčasnú populárnu hudbu v Rumunsku. Miesto raňajok mi dobre bodlo i pivko. Chalani vybrakovali mraziaci box so zmrzlinami. Bodaj by aj nie, keď nás obsluhovala sympatická mladá čašníčka oplývajúca znalosťami anglického jazyka.

Naobed sme sa trochu vzchopili a prešli na protiľahlú stranu priehrady. Predný konvoj v zložení Ucho, Mája, Aďa a Janka sa odobral kúpať. Zvyšok sa pľantal po prašnej ceste ohlodávajúc okolité brehy od súvislých jahodových pásov až zastal pred kláštorom Oaša. Pokecali sme s mladým mníchom Pantelímonom o viere, o daniach, o boji s diablom, o spojení duše a tela cez ja. Tak takôto voľačo lietalo éterom v oxfordskej angličtine, ktorá ako sa zdá dorazila do každého zapadlého kútu Európy. Denný plán mníchov vyzerá nasledovne: vstávajú o pol tretej, od tretej do ôsmej sa účastnia na omši, potom pracujú do pol tretej, hodinu si pospia, od štvrtej do siedmej je opäť omša a do deviatej večer majú osobné voľno. Z Pantelímona sa vykľul zástupca opáta. Ponúkal nám ubytovanie a jedlo, na čo sme pri dlhom prehováraní pristúpili a medzi rečou mu spomenuli, že nás je dokopy osem kusov.

Medzitým došiel Ucho z úplnej mrte na bycikli, že vraj kde sme. Čumeli sme na neho ako čerství absolventi Integry. Kým došiel aj so zbytkom hriešnej časti ľudského pokolenia, zúčastnili sme sa poobedňajšej omše, ktorú celebroval náš mních. Tá bola celkom zaujímavá, pretože tam mnísi pobehovali mnísi, lebo priamo počas liturgií zistili, že zajtra má sviatok nejaký významný svätec. Všetko sa dialo v krásnom 300-ročnm drevenom kostolíku okolo ktorého vlastne vyrástol nový kláštor. Pôvodne ho využívali lesní robotníci zo 40 km vzdialeného Šugagu. Do toho zneli mužské mníšske zbory. Zaujimavé bolo aj rozostavenie ľudí. Okolo ikonstasu sedeli modliaci sa mnísi, na pravej strane boli muži, na ľavej ženy a deti. Ifča konečne pochopila, kde je jej miesto a ak nie, udialo sa tak o pár dní neskôr.

Po duchovnej strave sme sa odobrali na večeru. Pred jedlom sme sa samozrejme pomodlili, poďakovali Pánovi za dary porozkladané na stole a počas jedenia nám predčítal jeden z novicov. Prvý chod bola výborná polievka. Aj som si dal dupľu. Ako hlavné jedlo bola kapusta s chlebom a vodou. Práve som bol v polovičke, keď sa postavil hlavný predstavený a začal hovoriť. Všecja prestali jesť, súhlasne prikyvovali jeho reči, a tak som aj ja zo slušnosti nasledoval ich činy. A tom som asi nemal, lebo keď skončil, nasledovala modlitba a odchod z jedálne. Nabudúce nepozerať zbytočne do blba a rýchlo všetko zjesť!

Trochu sme pokecali s opátom. Prednedávnom tu boli štyria skauti zo Slovenska a pred dvoma týždňami tu svorka 16 vlkov zlikvidovala 44 oviec. V čase nášho pobytu v kláštore figurovala pestrá zmeska entít. Mních z amerického Ohia, dvaja rumunskí pustovníci typu bezdomovec, benediktín zo západnej Európy a mohli sme sa dorozumieť rumunsky, rusky, anglicky, francúzsky a nemecky. Kláštor vznikol po páde komunistického režimu diktátora Ceauceascua pôvodne ako ženský kláštor. Chvíľková slabosť v podobe nutkania revanšovať sa za ubytovanie a stravu nám násilne vrazila do ruky nôž, s ktorým sme škrabali zemiaky s mníchom kuchárom a jeho pomocníčkou - rádovou sestrou, ktorá tu bola na návšteve. Ifča medzitým poprala naše exkluzívne ponožky. Konečne došli aj ostatní, a tak sme sa mohli ísť okúpať do priehrady, ktorá je mimochodom zdrojom pitnej vody. Ucho medzitým pomohol zo zahnaním kráv počte troch kusov do ohrady, ako som za niekoľko dní zistil, sranda to asi nebola.

Kvôli zajtrajšiemu sviatku sa ôsmej začal neuveriteľne dlhý liturgický obrad trvajúci 5 hodín. Neskoro v noci sme sa odobrali na zaslúžený odpočinok. Muži a ženy spia samozrejme oddelene. Chalani do neskorej noci likvidovali zvyšky z páleniek, jedli a jedli, kurírovali opuchy. Napokon sa nám pred očami zatmelo a všetko zahalila milosrdná tma.