Steflešti

"V mlhavom ráne som sa zhora díval na tajomný Hladový hrebeň s jeho smrekami, strácajúcimi sa v hmle, a z jeho pahorkami stoporenými do neviditeľnosti, a vietor hnal okolo hmlu ako slabú snehovú búrku a ja som si uvedomil, že v nej niekde obchádza medveď. Bol to Kráľ medveď, ktorý mohol svojimi labami rozdrtiť moju hlavu a zlomiť mi chrbticu ako nič a toto bol jeho dom, jeho dvor, jeho panstvo. Čakal som na neho. Neprišiel."

Jack Kerouac

Celkom friško sme vybehli na Virful Steflešti (2242 m.n.m.). Hore prebehla konštruktívna hádka o ďalšom smere, pri ktorej nebol nikto zranený. Ľubor navrhoval pokračovať po hrebeni Lotru, ktorý sa čoskoro noril do lesov okolo jazera Oaša, pokračovať cez Šureanu a vrátiť sa napäť cez Čindrel do Sibiu alebo Oraštie. Ja som chcel ísť na Čindrel a potom cez Oašu a Šureanu na Parang. Nádherný masív Parangu bol nadosah a tak sme boli celkom nažhavení.

V rámci kompromisu sme nechali batohy na vrchole a strážou sme poverili Janku s Májou, ktoré túto ponuku na oddych radi využili. Zvyšok tlupy sa pobral len tak naľahko zdolať poslednú dvojtisícovku Cristešti (2233 m.n.m.). Hrebeň je tu z južnej strany pekne erózny. Cestou naspäť nás zastihla obvyklá búrka. Ucho s Ľuborom rozoberali možnosť určenia našej pozície pomocou blesku... hromu... GSM... GPS...

Slovenský junák nechá slovenské devy chvíľu osamote a už ich opaľujú cudzinci. Germáni na endurách sa zastavili na Steflešti a poznáte to, ak je chlap na motorke, pomaly aby baby dvojmetorovou palicou odstrkoval. Z Nemecka si doviezli tátoše na nákladiaku a z nejakej chaty vyrážajú na hrebeňovky. Zlomyseľne sme sa tešili, keď začalo pršať. Určite nie je nič príjemné fujazdiť po mokrej tráve.

Následný zostup po kamennom poli bol otravne vyčerpávajúci. V sedle Saua Steflešti (1720 m.n.m.), oddeľujúce Lotru od Čindrelu, sa Aďa rozpomenula na svoju flanelovú košeľu, ktorá sa spokojne sušila na vrchole Steflešti. Na všeobecné prekvapenie sa rozhodla pre záchrannú akciu a s odovzdaným výrazom v tvári sa odhodlala pre zopakovanie 500 metrového prevýšenia. Bratislavskí štramáci Juzuf s Uchom jej samozrejme zobrali batoh a ja som sa rozhodol s Ifčou na Aďu počkať. Dlhú chviľu som si krátil okrem iného analyzovaním zvukovej ozveny. Nakoniec sa košeľa našla, aj ostatných sme našli, aj z neďalekého salaša bola znárodnená sekera, aj bola pohoda okolo ohníka. Ucha sa opäť prezentoval životnou skúsenosťou, keď jeho: "Kde nestačí sila, je nutné použiť väčšiu silu." medzi osadenstvom zľudovelo. Najviac rozvinul túto myšlienku Juzuf triezvym prehlásením: "Kde končí rozum, začína hrubá sila."

Pred polnocou sme mali nočné cvičenie, keď naše táborisko obkľúčili psi z neďalekého salaša. Bačovia hulákali a ovce pobehovali z jedného konca ohrady na druhý. Pripočítajte si k tomu tmu a slabšie povahy majú hororík ako vyšitý. Takže asi ako minulý rok v Rumunských horách, aj tento sa ma snažil navštíviť brumkáč. Škoda, že som zaspatý a nič som z toho nemal, i keď podľa mňa to spokojne chrápal Ucho vo vedľajšom stane.